Ak by som mala zhodnotiť Schönstattské hnutie a jeho pôsobenie v našej farnosti a našej diecéze, prirovnala by som ho asi k takému veľmi malému semienku, pretože do povedomia ľudí – rodín sa toto hnutie ako také dostáva len veľmi pomaly a ťažko. A to vlastne prostredníctvom Putovných svätyniek a často ľudia nemajú až taký záujem a chuť ísť hlbšie a sú spokojný len s tým, že k nim príde Putovná svätynka na jeden týždeň, kedy sa spolu modlia a to stačí. Veď takto podobne sme možno reagovali na začiatku aj my, keď sme sa prvýkrát čo to dozvedeli o Putovných svätynkách. Mali sme túžbu, aby prostredníctvom Putovnej svätynky sa začali spoločne modliť viaceré rodiny. Začínali sme možno s mnohými pochybnosťami, ale niekto stál neustále pevne pri nás a držal nás za ruku, niekto komu sme sa snažili vždy povedať svoje ÁNO. S túžbou a obavou či sa nám podarí vytvoriť jeden okruh rodín, sme ako nástroje v nejakých rukách vytvorili tri okruhy. A boli sme šťastní a spokojní ako dobre to dopadlo – „skončilo“(aspoň my sme si to tak mysleli). Ale niekto, kto stále stál pevne pri nás vedel, že to nie je koniec, že to je len začiatok. Začiatok niečoho nového, kedy aj to malé semienko ak ho polievame čo i len malými obetami hoci sa nám možno veľakrát zdajú ťažké a možno zbytočné, ale ak nám toto semienko zveril niekto, kto neustále pevne pri nás stojí a požehnáva ho, prinesie úrodu. A veríme, že aj s týmito rodinami nás nespojila náhoda a že niekto, kto nás sprevádza celým našim životom nás vedie po tých správnych chodníčkoch, niekto kto nás pozná lepšie ako sa poznáme my sami. A kto iný môže poznať svoje deti najlepšie ak nie ich Matka. Áno naša nebeská Matka nás už bezpečne previedla mnohými, neraz úzkymi cestičkami a veríme a prosíme ju, aby nás – svoje deti nikdy neopustila, nech nás aj naďalej sprevádza a vedie naše kroky, nech vždy vieme počúvať a chápať čo od nás žiada a takto pod jej vedením aby sme sa premieňali podľa vzoru Krista. Aby túto premenu sme necítili len vo svojom vnútri, ale aby sme ju mohli aj žiť a uskutočňovať v našich rodinách, v rodinách okolo nás, v našom zamestnaní a všade tam, kam nás posiela Boh. A keď vieme kto to vlastne tak pevne a neustále pri nás stojí, dáva nám to silu a nádej, že i toto semienko – Schönstattské hnutie bude klíčiť, zakorení sa a porastie. V našej rodine, v našej farnosti, v našom malom Slovensku.
Katka K. Zázrivá