Ranná modlitba
Duchu Svätý, ty si dušou mojej duše. Pokorne sa ti klaniam. Osvecuj ma, posilňuj ma, veď ma. Odhaľuj mi svoje priania, ak to zodpovedá plánu večného Boha Otca. Daj mi poznať, čo si odo mňa večná Láska praje. Daj mi poznať, čo mám robiť. Daj mi poznať, čo mám trpieť. Daj mi poznať, čo mám s tichou skromnosťou rozvážne prijať, niesť a zniesť. Áno, Duchu Svätý, daj mi poznať svoju vôľu aj vôľu Otcovu, lebo môj celý život už nechce byť ničím iným, než trvalým, neustálym ÁNO k prianiam a vôli večného Boha Otca.
Večerná modlitba
Uvažujem
Čo najťažšie som dnes prežil? Čo najkrajšie som dnes zažil? Panna Mária, Matka Božia, chcem s tebou ďakovať za dary, ktoré mi dnes Boh vo svojej láske pripravil. Chcem ďakovať nielen za všetko krásne a príjemné, ale aj za to ťažké, čo odo mňa žiadal. Pomôž mi veriť, že v pláne jeho lásky má svoj hlboký zmysel všetko. Ty dobre poznáš ťažkosti, ktoré ma skľučujú, vieš o všetkých záležitostiach, ktoré mi berú pokoj a rozvahu … Podporuj u Boha, nebeského Otca, príhovor pátra Kentenicha, aby moju prosbu vypočul. Keby však mal Boh pre môj život iný zámer, pomôž mi rozoznať, spoľahnúť sa v dôvere na jeho múdrosť a nachádzať u neho pokoj a bezpečie. Doveď k cieľu proces blahorečenia pátra Kentenicha, aby bol jeho príklad uznaný celou Cirkvou. Jeho prostredníctvom a prostredníctvom jeho diela môžu potom mnohí ľudia, hľadajúci životnú orientáciu a pomoc v ťažkostiach nájsť cestu k Bohu Otcovi. Amen.
Veľkosť života pátra Kentenicha spočíva pravdepodobne v tom, že mal odvahu riskovať – odvahu vsadiť pre Boha všetko na jednu kartu. Mal odvahu stále sa pýtať: ,, Čo chce Boh? “A to, čo raz vo svetle viery spoznal ako Božiu vôľu, mal odvahu tiež uskutočniť – bez ohľadu na zdanlivé rozumné argumenty, bez ohľadu na súhlas alebo nesúhlas druhých.
Každý obdivoval pokoj a istotu, ktorá z neho žiarila, a to aj v koncentračnom tábore a rovnako tak v čase jeho štrnásťročného exilu, kedy bolo jeho dielo vystavené skúške zo strany cirkvi.
Jeho život stál v znamení kríža – Boh vpisuje kríž do života každého človeka, ktorý sa dá úplne k dispozícii Kristovho vykupiteľského diela. Páter Kentenich pred krížom neutekal, práve naopak, v hodinách, dňoch i rokoch utrpenia a obete sa statočne a plný dôvery odovzdával nepochopiteľnému Bohu. Svoju silu nachádzal v malej kaplnke Trikrát obdivuhodnej Matky Schonstattskej.
Kaplnka bola pôvodne prepožičaná zakladateľovi a skupine jeho študentov pre ich spoločné modlitby. 18. októbra 1914 tu uzavreli zmluvu lásky s Pannou Máriou a toho dňa sa kaplnka skutočne stala jej svätyňou, miestom milostí. Pre pátra Kentenicha to bolo viditeľné znamenie neviditeľnej Božie reality.
Odvaha riskovať a svätyňka (kaplnka) sú v živote P. Kentenicha nerozlučne spojené. Vo svätyňke (kaplnke) bol vždy v bezpečí. Tu sa otváral premieňajúcej sile milosti, tu stále znova počul vo svojom vnútri Božie volanie. Odtiaľ sa nechal vysielať k ľuďom dnešnej doby, aby ich prostredníctvom zmluvy lásky s Pannou Máriou privádzal späť k Bohu.
Tiež náš život stojí v znamení kríža. Zreteľne to cítime obzvlášť v bezvýchodiskových situáciách: v strachu o svojich blízkych, pri strate milého človeka, v ťažkej chorobe, pri strate zamestnania, v starobe, v osamelosti …
Život p. Kentenicha nás môže povzbudiť k dôvere, dodať nám odvahu: nevzdávať sa! Boh má dosť možností, ešte aj tam, kde už človek žiadne východisko nevidí. Pevne dôveruj v Božiu pomoc! Nedaj sa však znechutiť – odradiť, ak nie je tvoja prosba vypočutá tak, ako si si to predstavoval, lebo: ,, Každé utrpenie nám má umožniť hlbšie spočinutie v Božej láske. Zameraj zrak hore – ON je celkom blízko! Každé utrpenie nás má premeniť, má nás nechať rásť do hĺbky. Otvor sa teda – Boh čaká, že k nemu vystrieš svoje prázdne ruky, aby ťa obdaroval.
Každé utrpenie pre nás má byť výzvou: buď pripravený – Boh ťa chce vyslať k druhým, aby si im priniesol porozumenie, útechu, pomoc. Daj sa mu k dispozícii!
V deviatich dňoch tejto novény sa teda spojme s p. Kentenichom vo svätyňke Trikrát odivuhodnej Matky, víťaznej Kráľovnej Schonstattskej. Ona nám chce v našom utrpení darovať domov, utrpením nás chce premeniť a cez utrpenie nás chce potom poslať k druhým.
S p. Kentenichom a v dôvere prosme Pannu Máriu o odvahu riskovať – odvahu vložiť svoj život úplne do rúk Božích.
,, Keď sa skryjeme v ruke Boha Otca, vieme, že je to ruka istá, múdra, dobrotivá a že nás táto ruka neustále pevne drží.”
1. deň
Domov pri Panne Márii
Keď Boh zostúpil na zem, našiel v Panne Márii svoj ,, domov,, medzi ľuďmi. Je teda iste Jeho želanie, aby aj ľudia nachádzali svoju cestu k nemu domov jej prostredníctvom. Máme pred sebou obraz – chvíľu sa ticho sústreďme. Páter Kentenich prednáša – počas svojho života sa takto veľmi často prihováral. Väčšinou hovoril dlho, vždy spamäti. Čo povedal, vzťahovalo sa k životu. Išlo mu v prvom rade o život, o umení žiť vo svetle viery – nedbal o rečnícke výkony, krásne myšlienky, o vedu. Na stene nad ním je obraz Trikrát odivuhodnej Matky a Kráľovnej Schonstattu. Ona bola skutočne jeho Matka a Kráľovná. Bola s ním aj tam, kde jej obraz nad ním viditeľne nevisel. P. Kentenich bez nej nič nerobil. Od detstva, od svojho deviateho roku, mal u nej domov – s ňou spojil a zvládol svoj život. Často hovorieval:
,, Za všetko vo svojom živote vďačím jej. “Tí, ktorí ho poznali vedeli, ako vážne to myslí. Čo povedal, nebolo nikdy prázdne rečnícke klišé – to, čo sám zažil, chcel odovzdať všetkým ostatným ako svoj odkaz: ,,Miesto , kde na obraze vidíte Dieťa, to je aj vaše miesto! Len poďte a prijmite ho! Ona čaká!”
Uvažujem: Nechávam sa svojou Matkou viesť domov – Domov do Božej lásky …?
Modlíme sa s pátrom Kentenichom
Mamička, ty si Ježišova Matka, ty si aj Matka moja! Prosím ťa, sprevádzaj ma dnes svojím pohľadom. Daj mi dôverčivosť dieťaťa, ktoré sa nechá nájsť a je šťastné, že je zase doma. Daj mi odvahu vrátiť sa k tebe z akejkoľvek diaľky, zo zhonu a stresu všedného dňa, zo starostí a bolestí, ktoré ma ťažia, z osamelosti, ktorú zažívam. Daj mi pocítiť, že si blízko mňa, že o mne vieš, že mi chceš pomáhať. Amen.
Matka, buď so mnou!
Táto strelná modlitba, nás môže sprevádzať celým dňom.
2.deň
Domov vo svätyňke
Boh chcel, aby jeho Syn prijal ľudské telo a ľudia mohli vidieť, zažiť, pocítiť: tak blízko je Boh!Tak dobrý je Boh ! Aj dnes spája svoje milosti a divy s viditeľnými znameniami aj miestami. Kto sa týchto miest s vierou dotýka a je úplne otvorený pre Božie pôsobenie v nich, pochopí, čo sväté miesta znamenajú.
Máme pred sebou pátra Kentenicha. Chvíľu sa ticho sústreďme na tento obraz …
P. Kentenich stojí v schonstattskej svätyňke. V laviciach pred ním sedia chlapci, ktorí počúvajú, čo im hovorí. Žiari z neho pokoj a dobrota. Keď stál v kaplnke prvýkrát, vtedy 18. októbra 1914, bol veľkým Osamelým. Bol sám so svojou vierou, že tu má podľa Božej vôle vniknúť miesto milostí, sám so svojím odvážnym rozhodnutím odpovedať na Božie volanie a nasadiť pre nich celú svoju bytosť.
Jeho viera nebola márna. Od tej doby sa k nemu pripojilo mnoho mužov a žien, a spolu s ním odpovedali na túto Božiu iniciatívu. Vznikli schonstattské svätyne rôznych foriem – v rodinách vznikajú modlitebné kútiky tzv. Domáce svätyne, v tzv. Putovných svätyňkách prichádza Panna Mária. ku svojim deťom striedavo na,, návštevu,,. Verné kópie pôvodnej kaplnky, ktorá je v Schonstatte, boli vybudované v mnohých mestách rôznych krajín sveta. A tu pôsobí Panna Mária ako Matka a Vychovávateľka.
,, Kto ma hľadá, nájde ma vo svätyňke, “hovorieval P. Kentenich. A sa svätyňkou sa nikdy nerozlúčil. Schonstattská svätyňka – malý domov v Božej blízkosti!
U Neho a s Ním vlastne nikdy nemôžeme zísť zo správnej cesty.
Uvažujem: Hľadám spojenie so svätyňkou v Schonstatte? Uvažoval som už niekedy, že vyhradím vo svojom dome – svojom byte – svojej izbe kútik pre Boha a Pannu Máriu, prípadne ,, domácu svätyňku “?
Modlíme sa s p. Kentenichom
Maria, Trikrát obdivuhodná Matka schonstattská, daj mi pochopiť posolstvo svätyňky a radovať sa, že Boh je prítomný v našom svete – v celej širokej svete aj v malom svete nášho domu, našej rodiny.
Pomôž mi veriť: On je uprostred nás, je nám celkom blízko, tak blízko, ako Ho potrebujeme. Daj mi zažiť jeho skryté pôsobenie vždy, keď s vierou navštívim svätyňku.
Daruj mi bezhraničnú dôveru v jeho pomoc. Amen.
Matka, zostaň u mňa …!
3. deň
Domov pri pátrovi Kentenichovi
Každá doba potrebuje ľudí, pre ktorých je zmyslom života sprítomňovať druhým verný obraz Boha: svojou vierou v dobro človeka, svojou úprimnou láskou, svojou dobrotou a odpúšťaním. Takí ľudia sú Boží dar – a Boh ich dáva každej dobe.
Máme pred sebou obraz:
Páter Kentenich drží za ruku malého chlapca. Zhovárajú sa. Idú spolu krok za krokom vysokou trávou. Chlapec dôverčivo vložil svoju malú ruku do jeho veľkej a necháva sa viesť. Je vidieť, že sa cíti v bezpečí, že mu je s veľkým sprievodcom dobre.
Páter Kentenich sa vždy úplne venoval každému svojmu návštevníkovi. Mnohí tým bývali prekvapení: Ako je to možné, že tento človek, tento zakladateľ svetového diela, pre mňa nemá len krátky pozdrav, či letmé podanie ruky, ale že sa mi úplne venuje? Jeho však skutočne zaujímalo všetko, čo sa týkalo druhého človeka, aj keby išlo len o maličkosť, áno o malosť. Ten kto sa s ním stretol, mohol často povedať: ,, Bolo mi pri ňom dobre, pretože mi úplne porozumel a pochopil moje ťažkosti. Ako keď sa pri ňom všetky problémy riešia samy od seba, ani sa o nich nemusí nijako zvlášť hovoriť.”
Kedysi sa p. Kentenicha niekto opýtal, či nemá až príliš veľa utrpenia. Odpovedal, že len jedno mu je neuveriteľne ťažké, že nemá dosť času pre všetkých, pre ktorých by chcel vždy,, byť tu “. – A to už teraz môže byť! Nový život vo večnosti dáva možnosti, ktoré nie sú mysliteľné v našich pozemských dimenziách . Teraz môže byť mnohým ľuďom sprievodcom na ceste. Kto mu dôveruje, kto hľadá spojenie s ním, môže sa na neho kedykoľvek obrátiť.
Uvažujem: využívam šancu, ktorú p. Kentenich má teraz, keď sa vrátil do večného domova k Bohu? Vyprosujem si jeho príhovor? On sám často hovorieval: Keby ste od Boha viac očakávali a viac Ho prosili, iste by ste tiež viac aj dostávali!
Modlíme sa
Milá Matka Božia, p. Kentenich bol pre každého, s ktorým sa vo svojom živote stretol, otvorený, plný pochopenia a dobroty. Skrytý v láske a zľutovania večného Otca, bol pre mnohých prameňom, z ktorého prúdila Božia láska.
Posilňuj moju dôveru, že je tu aj pre mňa, a keď ho o to prosím, sprevádza ma na mojej životnej ceste. Daj, aby mi jeho príhovor u Boha pomohol v mojich starostiach. A daj mi silu ísť aj v temných hodinách ďalej a pozerať sa dopredu. Amen.
Matka, uč ma dôverovať …!
4. deň
Premenený modlitbou
Boh sa nemení. Aby sme mohli byť pri ŇOM, musíme sa zmeniť my. Preto je pri modlitbe najdôležitejšie vzdať sa vlastnej dôležitosti. Prísť k NEMU, lebo ON nás stále čaká, sústrediť sa na NEHO, dať sa MU – to je to rozhodujúce. Potom každá modlitba prečistí atmosféru našej duše a my načerpáme novú silu.
Chvíľu sa sústreďme na tento obraz … P. Kentenich kľačí vo svätyňke a modlí sa. Je úplne sústredený, pozorný , je pripravený. Už nie je niekde mimo, ale priamo v centre, nie je na povrchu, ale v hlbine, ponorený v blízkosi skrytého Boha, otvorený pre rozhovor s ním. Aj ostatných viedol k tomu, aby vždy žili v Božej prítomnosti, aby s ním boli stále v spojení aj počas dňa. Učil nás nečakať na žiadne zvláštne milosti, ale hľadať Božie stopy vo všednom dni a odpovedať na Božiu lásku ochotou vzdať sa svojich vlastných prianí , ak ON ukáže inú cestu. Kľačí tu človek, ktorý žije úplne s Bohom a pre Boha. Jeho modlitba je ako brána vždycky Bohu otvorená. Kam smie Boh vkročiť, tam premieňa naše srdce, tam daruje svoju milosť, silu, svoju radosť.
Uvažujem: Nepatrím k tým, ktorí volajú Boha a obracajú sa na neho len keď ho potrebujem?
Modlíme sa s pátrom Kentenichom
Otče na nebesiach, ďakujem, že si mi nablízku, že nehľadíš, na to aký som a čo robím. Ty ma poznáš. Ty vieš, že mám veľa naliehavých prosieb. A ja zasa viem, že so všetkým môžem prísť k tebe. Teraz ťa však prosím: daj, aby som mal pre teba prostý pohľad srdca. Daj mi odvahu otvoriť sa ti a stíšiť sa, keď chcem s tebou hovoriť. Veď ty si skrytým svedkom mojich myšlienok, tajných želaní, obáv i plánov. Pomôž mi dôverovať ti, keď zasiahneš do môjho života, aby si ma premenil. Amen.
Matka, otvor ma …!
5. deň
Premenený obetou
Dnes často žijeme pod tlakom nutnosti zvyšovať neustále výkony, aby sme dosahovali úspech. Naša spoločnosť žije sen o ustavičnom pokroku v živote. Preto ťažko chápe, že ešte stále existujú nespočetné neúspechy, choroby, pohromy a prírodné katastrofy i osobné ľudské zlyhania. Stíha nás utrpenie, požadujú sa od nás rôzne obete. Ťažké utrpenie, mnoho obetí !
Máme pred sebou obraz p. Kentenicha. Stojí pri oltári svätyňky,
v ktorej často slávil Eucharistiu počas štrnástich rokov svojho exilu. Ponúka večnému Otcovi kalich s Kristovou Krvou:
Prijmi, svätý Otče …! Kalich je plný – aj jeho osobných obetí: odlúčenie od diela doteraz nedokončeného, nepochopenie, dokonca ohováranie … Každý deň týchto štrnástich rokov musí prežiť, pretrpieť, prekonať. Aká dlhá je to doba pre človeka, ktorý musel opustiť, čo založil, čomu doteraz venoval všetku svoju silu a čas, pre čo trpel vo väzení a v koncentračnom tábore.
Istý člen vatikánskej kúrie navštívil p. Kentenicha v jeho exile, aby ho potešil a posilnil. Predpokladal, že to potrebuje, že nájde človeka roztrpčeného a duševne zlomeného. Ako bol prekvapený, keď sa stretol s niekým, kto naopak vždy len druhých, povzbudzoval!
Každé ráno spája p. Kentenich svoju obeť s kalichom Kristovým: prijmi to všetko svätý Otče. Je to samozrejme ťažké, ale on vďačne prijíma utrpenie ako zvláštny dar od Boha, ktorý ho chce pripodobniť svojmu trpiacemu a ukrižovanému Synovi. Kristus nespasil svet svojím kázaním a svojimi zázrakmi, v hodinách, keď sa k nemu s nadšením zbiehali davy, ale v mukách, v poslušnosti svojho Otca, na dreve potupy, v smrti zločinca. P. Kentenich spája svoje vlastné utrpenie s Kristovou krvou, a to sa týmto zjednotením stáva drahocenným v očiach Božích. Prijmi všetko, svätý Otče …!Uvažujem: Ako sa ja staviam k utrpeniu, keď ma zasiahne? Pokúšam sa ho striasť ako ťažké zlo, alebo sa snažím statočne ho znášať, ako môj príspevok k vlastnej spáse a k spáse sveta?Modlíme sa s p. KentenichomPán a Spasiteľ, Ježišu Kriste, ty vieš, že sa nám ľuďom nič neprieči viac než bolesť, utrpenie – každé utrpenie. Sme stvorení pre šťastie, prečo teda máme trpieť? Pane, všetko ťažké čo nás stretáva, nás zráža k zemi, dáva nám poznať, čo v skutočnosti sme: obmedzené, bezmocné, závislé stvorenia. Nechceme uznať svoju slabosť, a preto tak ťažko dokážeme povedať ,, áno ” k utrpeniu.
Prosím, ukáž mi, že každé utrpenie je šanca stať sa v tebe dieťaťom, premieňať sa a utvárať podľa tvojho obrazu: ty sám si Dieťa, v ktorom sme sa aj my stali deťmi tvojho Otca. Pomáhaj mi, aby som kŕčovito netrval na svojej vlastnej predstave o šťastí. Posilni ma, aby som všetko ťažké prijímal a spájal s tvojou obeťou – tak to bude požehnaním pre mňa a pre druhých. Amen.Matka, premeň ma!
6. deň
Premenený k láske
Človek sa dokáže nadchnúť pre telesnú krásu, pre zanietenie neskazenej duše, pre všetko, čo ho vábi a priťahuje k jeho protikladu – a tomu hovorí láska! Vyžaduje od neho uspokojenie svojich vlastných prianí a chúťok – a to je vraj láska!
Stanovuje si svoje pevné hranice a podľa vlastných požiadaviek usudzuje ,, či sa ona / on ku mne hodí ” – a keď mi to nevyhovuje, skúsim to inde – a zakaždým pritom hovorí o láske.
Nadchnúť sa pre niekoho, očariť a skúšať ho tým, že sa od neho vyžaduje ,, dôkaz lásky ” – to predsa nie je a nemôže byť láska! Láska je úplne iná!
Chvíľu sa ticho sústreďme na tento obraz …
P. Kentenich má návštevu. Posadil sa v kresle dozadu, nie pre svoje pohodlie, ale sám seba tým stavia do pozadia, aby tomu, kto ho potrebuje, mohol čo najpozornejšie počúvať.
On vidí v každom človeku Božie dieťa, nezastupiteľnú osobnosť, ktorú Boh stvoril takú, aká je a ktorú tiež jedinečným spôsobom miluje.
Každý človek má od Boha svoju osobnú hodnotu, každý jednotlivý človek je teda hodný lásky. Preto tiež p. Kentenich venuje svoju lásku každému, kto sa na neho obráti. Prijíma všetkých takých, akí sú, nie aké by ich on chcel mať. Rešpektuje ich osobné problémy, nech sa týkajú akejkoľvek oblasti. Ak ide o vinu, s ktorou sa mu zverujú, aby sa oslobodili – aj náklonnosť a úctu, ktorú mu preukazujú. Nedáva najavo netrpezlivosť, avšak ani nejaké osobné pocity. Vždy pokojný, dobrotivý, vďačný – tak sa dáva druhým. Ak jeho návštevník sám výslovne nežiada rozhodnutie, alebo určitú radu, nikdy nenalieha – a aj v takom prípade vyjadruje svoju radu skôr vo forme odporúčania či prosby, aby sa nedotkol jeho slobody a nezranil ho.
On je milujúci, ktorý ponúka druhému dar hlbokej duchovnej blízkosti – naozajstný milujúci, ktorý ho prijíma s celou jeho originalitou, so všetkými prednosťami aj slabosťami. Je schopný takú lásku dávať, pretože ju sám od Boha prijal. Jeho vlastná skúsenosť a posolstvo života je: Boh nás má rád práve, keď sme slabí.
Uvažujem: Snažím sa tiež o takú pravú lásku? Doprajem tým, ktorých mám rád, aby do takej lásky vyrástli? Dokážem im k tomu poskytnúť svoju pomoc – a nechcem si pritom sám ,, prísť na svoje “?
Modlíme sa
Duchu Svätý, Láska Otca a Syna, predkladám pred teba celú svoju neschopnosť lásky a prosím ťa o zľutovanie: Prenikni môjho ducha, moju dušu i moje telo svojím nežným, láskyplným svetlom, aby som sa otvoril všetkým, ktorí potrebujú moju lásku. Ty sám pôsob v mojom srdci, keď sa chce niekomu priblížiť, aby sa v ňom stretol s tvojou láskou …
Ak dnes nezasiahne tvoja láska, bude celý náš svet bezútešný a chladný a človek sa sám zničí svojou tvrdohlavosťou a sebectvom.
Duchu Svätý, daj aby som sa naučil milovať tak ako p. Kentenich, ktorý bol šťastný, keď mohol iných obdarovávať. Amen.
Matka, nauč ma milovať !
7. deň
Poslaný pre rodinu
Povolanie je viac než zamestnanie. Okrem pracovných výkonov vyžaduje tiež plné nasadenie srdca. Kto je povolaný, musí mať vysokú mieru zodpovednosti – zodpovednosti za tých, ktorí sú mu zverení.
Chvíľu sa ticho sústreďme na tento obraz …
P. Kentenich opäť telefonuje. Jeho telefón vyzváňa, sotva sa objaví v byte. Volajú ho odvšadiaľ: z Nemecka, Rakúska, Španielska a Škótska i zo zámoria. Pokojne dvíha slúchadlo: ,, Áno, prosím? “A potom počúva, odpovedá, má radosť z toho, čo počuje, robí si poznámky, zažartuje, poradí, sľúbi modlitbu, zo srdca praje všetko dobré a Božie požehnanie …
A takto vyzerá spojenie s jeho svetovou rodinou, s jeho veľkým dielom, rozšíreným po celom svete. Dáva mu možnosť starať sa o nich. Veď mnohí ľudia sa s ním nikdy nevideli – mohli mu však zatelefonovať, mohli si zapísať, čo im povedal. Považujú jeho slová za ukazovatele cesty. Ten, kto mu zatelefonoval, dostal hneď odpoveď. Kto mu napísal, často odpoveď nedostal. P. Kentenich však všetky listy čítal. Denne mu ich prichádzali celé stohy. Okrem toho mával veľa návštevníkov. Usporadúval kurzy a prednášky, bol pozývaný do ďalších diecéz – aj tam mal prednášky, bohoslužby, osobné stretnutia, rozhovory. Často na ňom bola vidieť únava, ale šetriť sa nedokázal. Vo svojich osemdesiatich rokoch zvládal pracovné zaťaženie, aké by snáď nevedel zvládnuť ani mladý, najlepšie platený manažér. Nič za to nedostával. Žiadny darček sa u neho dlho nezdržal, všetko zasa putovalo ďalej – a rozdával bohato. Opäť dvíha slúchadlo – po koľký raz dnes už? Snáď je sedem hodín ráno – snáď jedenásť v noci. ,, Áno, prosím? “Ale on má radosť. Je zakladateľ tohto diela a ako otec svojej rodiny sa jej dáva plne k dispizícii celou svojou silou aj všetkým časom.
Uvažujem: Som otec / matka – syn / dcéra – priateľ / priateľka – vedúca – spolupracovník / spolupracovníčka … Patrí moje prvé a najväčšie úsilie tým, za ktorých mám zodpovednosť? Som ochotný niečo pre nich obetovať – alebo chcem mať svoj pokoj …?
Modlíme sa s p. Kentenichom
Nebeský Otče, poznáme ťa zo slov a z pôsobenia tvojho Syna. On nám ukázal, že chce žiť v nás a s nami a naším prostredníctvom sa darovať druhým. Ty vieš, že to nie je ľahké, vyhovieť všetkému, čo si dnes na mňa robí nárok. Prosím, pomôž mi v týchto situáciách vždy nájsť nejakú možnosť, ako byť napriek tomu k dispozícii aj svojej rodine, svojim priateľom, kolegom v zamestnaní, všetkým, ktorých dnes stretnem. Daj mi odvahu, aby som sa s láskou a radostne sústredil/a na tú úlohu, ktorú mi práve ukazuješ ako prvú a najdôležitejšiu, aj keby išlo len o niečo pre malý okruh, o niečo, za čo sa mi navonok nedostane mnoho uznania. Amen.
Matka, pôsobí skrze mňa!
8. deň
Poslaný pre cirkev
Každý deň môžete čítať v novinách: Cirkev sklamala … A rovnako môžeme stokrát v rôznych obmenách počuť: cirkev nemá právo … nemá právo hovoriť do spoločnosti … nemá právo sa miešať do mojich súkromných záležitostí. Vysoké vlny kritiky cirkvi sa valia nielen zvonku, ale aj z vnútra samotnej cirkvi . Ako je to jednoduché odsúdiť všetko, čo sa mi nezdá, zhodiť každého, kto mi nesedí! Práve tak primitívne je vypočítavať na verejnosti kadejakú chybu a opomenutia, alebo mlčaním prikryť svoje vlastné viny a zlyhania.
Chvíľu sa sústreďme na tento obraz …
Páter Kentenich stojí úctivo a skromne pred Svätým otcom. V ruke drží svoj dar, kalich pre jeden nový kostol. Pápež Pavol VI. číta svoj krátky príhovor a stále znovu pozerá na toho, ku ktorému hovorí, na kňaza, ktorý sa práve vracia zo štrnásťročného vyhnanstva, ktoré mu cirkev uložila ako skúšku. Pavol VI. ďakuje pátrovi Kentenichovi za jeho vernosť a vyslovuje svoje želanie, aby schonstattské dielo ďalej rástlo, rozvíjalo sa a bolo pre cirkev požehnaním.
Páter Jozef Kentenich vždy pokladal svoju činnosť pre založenie tohto diela a v jeho službe za prácu pre dobro cirkvi. Celé Schonstattské hnutie aj každý jeho člen je živou bunkou cirkvi, ktorá je tajomným telom Kristovým. Kristus je ako hlavou. Každá bunka sa v Kristovi a s Ním ochotne posväcuje a obetuje, aby celé telo rástlo a silnelo. Tomu páter Kentenich venoval všetku svoju životnú silu. Bol si však vedomý aj nedostatku cirkvi: tých dejinných aj tých súčasných. Tie však v ňom nebudili odsúdenie či pohoršenie, ale podnecovali ho k väčšej láske. Pravá láska vyslovuje aj v ťažkých sklamaniach slová ,, a napriek tomu “, ,, predsa”. Aj on bol kadečím v cirkvi sklamaný, ale to ho neodradilo od ďalšej aktivity, budoval ďalej, budoval neúnavne, nebudoval prekážky, ale mosty – mosty na nový breh.
Pápež Pavol VI: – Svätý Otec kresťanstva a páter Kentenich – otec schonstattskej rodiny. Otcom môže byť jedine ten, kto sa osvedčil ako syn. Na tejto fotografii sa stretáva syn Matky cirkvi s otcom kresťanov – a ten mu ďakuje za jeho vernosť. Páter Kentenich od neho znova prijíma svoje poslanie: Schonsatt pre cirkev, cirkev pre svet, svet pre trojjediného Boha.
Uvažujem: Osvedčuje sa moja láska k cirkvi vo vernosti k nej?
Modlíme sa s pátrom Kentenichom
Spasiteľu, Kriste, neviditeľná hlava cirkvi svätej, nikdy nedopusť, aby som robil rozdiel medzi tebou a cirkvou. A keď objavím jej chyby a slabosti, alebo o niečom takom počujem, nech s ňou zakaždým pre nich trpím a za ňu sa modlím. Daj mi odvahu pri nej stáť medzi svojimi známymi i spolupracovníkmi. Pomôž mi, aby som sa dokázal zastať cirkvi, pre ktorú si sa stal človekom a obetoval sa pre ňu. A keby som sám chcel vysloviť nejakú kritiku, pomôž mi skôr zvážiť, či som ja osobným zlyhaním nespôsobil, že dnes nie je tvoja cirkev pre ľudí príťažlivá. Pomôž mi, aby som zo všetkých síl spolupracoval s cirkvou, ktorej poslaním je láska k tebe aj vzájomná láska medzi ľuďmi. Amen.
Matka, posilni ma !
9. deň
Poslaný pre svet
Žijeme vo svete a naša úloha je viesť svet k Bohu. Túto úlohu však môžeme splniť len za predpokladu, že sa so svetom spojíme. Pritom však platí: vo svete, ale nie zo sveta. Chvíľu sa ticho sústreďme na tento obraz … Pater Kentenich hovorí. Živý výraz jeho tváre vypovedá, že to čo hovorí, ho úplne napĺňa. Preto jeho slová zapaľujú a budia nadšenie jeho poslucháčov. Prišli do Schonstattu zo svojich rodín, zo svojho zamestnania, zo svojho všedného dňa. Hľadajú ticho a upokojenie, poučenie a novú orientáciu, aby mohli byť znovu vyslaní do ďalších dní svojho života. P. Kentenich to všetko vníma, vie čo ich zaujíma. On sám pozorne sleduje prúdy doby a všetko, čo sa vo svete deje. Tieto pálčivé otázky vysvetľuje z hľadiska Božích plánov, porovnáva ich s princípmi, ktoré On ustanovil. A poukazuje, že práve tu je ich úloha a poslanie pre svet. Teda: Otvorenosť pre svet! Sledovať, čo sa vo svete deje, vnímať, ako sa k tomu všetkému stavajú ľudia najrôznejších duchovných smerov, kam smeruje vývoj techniky a vedy … Znalosť sveta! Neschovávať sa, nestáť bokom, ale pohybovať sa vo svete slobodne a suverénne, byť informovaný a vedieť svoje názory uplatniť aj v spoločnosti … Zvládanie sveta! Žiť uprostred sveta, avšak vo vnútornom odstupe od neho – hodnotiť ho podľa Božích merítok. Nebyť závislý na verejnej mienke, na všetkom čo predkladá tlač, rozhlas, televízia aj nové vedecké výskumy, ani na tom, čo by sa mi pozdávalo – posledné slovo má Boh! Aj pred mojou osobnou mienkou má prednosť Boh! Dnes vo svete panuje všeobecná snaha, aby nebo opustilo krajinu. My sa naopak musíme zo všetkých síl pričiňovať, aby sa opäť nebo všade dotýkalo zeme. Choďte a zapáľte svet!
Uvažujem: Beriem vážne svoju úlohu pre celý svet, alebo mi stačí len ,, môj piesoček ,, – moje najbližšie okolie?
Modlíme sa s p. Kentenichom
Duchu Svätý, ty Oheň Božej lásky, vytrhni ma z ľahostajnosti a samoľúbosti a otvor ma pre impulzy doby. Daj mi jemný cit pre všetko dobré a bdelého ducha, aby som dobre rozpoznal to, čo je zlé a rozhodne to dokázal odmietnuť. Dodaj nám všetku odvahu, aby sme dokázali bojovať za pravdu a so samozrejmosťou presadzovať dobro všade, kde sa nám k tomu naskytne príležitosť. A presvedč nás, že keď sa konečne odhodláme zmeniť sami seba, môžeme zmeniť aj svet. Amen.
Matka, pošli ma!
Preložené z českej verzie Deväťdňovej modlitby s P. Kentenichom, zakladateľom Schonstattského hnutia ,,Odvaha riskovať”