SPOMIENKY NA LETO – MILOSRDNÍ AKO OTEC

Sedíme doma v teple a cez okno pozeráme na krásnu zasneženú krajinu. Vonku sú silné mrazy a zima ako už dávno nebola. No naše myšlienky sa vracajú k poslednému letu. To leto bolo plné stretnutí  s milými ľuďmi, poznávania nových krajov a krás.

Začiatkom leta sme naplánovali cestu do Brna. Ešte sme tam neboli a naša potreba bola odviezť dcéru na vopred dohodnutý kurz. Hľadali sme ubytovanie a Barča nám ponúkla, aby sme prespali u nich. Počas telefonátu  s jej rodičmi, padol návrh od nášho hostiteľa Martina, aby sme sa pridali k nim na púť do Schönstattu a tam prešli bránou milosrdenstva v pôvodnej kaplnke. Isto to nebola náhoda, že sa nám tak stretli termíny. Taká ponuka sa neodmieta a už sme sa tešili na nové dobrodružstvo. 

Prijala nás táto schönstattská rodina, u ktorej sme prespali. Nasledujúci  deň nám Saška s Barčou poukazovali krásy Brna. Deťom sa páčila voda na schodoch a nás najviac zaujal kostol sv. Jakuba.  Ďalší deň ráno už sa naše autá preháňali po nemeckých diaľniciach. Pred cestou sme dostali od domácich schönstattský pas a program cesty bol jasný. Okrem prvotnej kaplnky navštíviť čo najviac filiálnych.  

Preto naša prvá zastávka bola vo Wiesbadene pri kaplnke.  Je postavená v peknom parku, plnom zelene.

 

 

 

 

 

Nemohli sme obísť ani benediktínsky kláštor v Bingene kde pôsobila sv. Hildegarda. Kláštor je postavený nad mestom a obklopuje veľká vinica. Je od neho nádherný pohľad do širokej doliny Rýnu.  Oslovila nás pekná stredoveká stavba, krásna záhrada a pokoj tohto miesta. Odporúčame vidieť.  Celá dolina od Bingenu po Koblenz  je posiata stredovekými hradmi a vinicami. Bolo na čo pozerať a obdivovať. 

 

K pôvodnej kaplnke sme došli  5.7.2016 podvečer. Kaplnka nás vítala otvorenými dvermi a na bráne milosrdenstva sa nachádzal veľkými písmenami  aj  slovenský nápis „Milosrdní ako Otec“.  Zahrialo nás to pri srdci.  

 

 

V Schönstatte sme sa zdržali tri dni. Počas pobytu sme navštívili adoračné sestry. Priblížili nám ich činnosť a poslanie. Ukázali nám svoje priestory, kaplnku a sprevádzali nás po kostole sv. Trojice, kde nám vysvetlili jednotlivé symboly kostola.  Neskôr sme navštívili aj Dom otca Kentenicha.  Tam sa nám venovala sestra Máriina z Poľska.  Tu sme sa povzbudili na životných príkladoch otca zakladateľa. 

Navštívili a obdivovali sme aj mnoho filiálnych kaplniek čoho dôkazom sú odtlačky pečiatok v našom pase. Budú nám pripomínať tieto milostivé miesta. Veľkú radosť nám robila denná účasť na sv. omši v pôvodnej kaplnke.  Príjemným prekvapením boli aj neočakávané stretnutia našich známych z Poľska a z Nemecka.

Na spiatočnej ceste nás prekvapila pekná kaplnka v Mannheime. Hľadali sme ju ťažko. Bola v obytnej časti mesta, akoby na záhrade rodinného domu. Staršia sestra Máriina nás vrelo privítala ponúkla nás nápojmi a obdarila kvetmi a životným optimizmom. Zapísala si naše mená do svojho notesu, aby vedela, za koho sa bude večer pri zvonení modliť. V našich spomienkach ostane ako sestra bim-bam.   

Ďakujme schönstattským zväzovým rodinám z Moravy za ich spoločenstvo pri našom putovaní. Stretnutie s nimi nás povzbudilo, pobavilo  a budeme na neho dlho spomínať.

                                                                                                   Mária a Marek Sabatula