Krátko z dejín vzniku apoštolátu Schönstattských putovných svätyniek
Dňa 18. októbra 1914 otec Jozef Kentenich zhromaždil v malej kaplnke svätého Michala
Archanjela v Schönstatte nad Rýnom /Nemecko/ skupinu mladých ľudí pripravujúcich sa na kňazstvo. V odpovedi na Božie vedenie, ktorého zvláštnym znakom pre nich bolo vypuknutie I. svetovej vojny, uzatvorili s Matkou Božou v spomínanej kaplnke akt, nazvaný ,,Zmluvou lásky“. V tomto akte prosili Matku Božiu o uskutočnenie výmeny a síce: aby za ich snahu o svätosť sa kaplnka stala miestom Jej prítomnosti, z ktorého bude prejavovať svetu svoju nádheru a orodovnícku moc. Uzatvorená Zmluva lásky bola počiatkom Schönstattského Diela, ktoré sa postupne rozvinulo vo svete.
Páter Kentenich po takmer trojročnom pobyte v koncentračnom tábore v Dachau sa vrátil do Schonstattu /1945/ a začal navštevovať krajiny Latinskej Ameriky, do ktorých ešte pred vojnou vyslal sestry /1947-1952/. Na rôznych miestach posvätil tam posvätil schönstattské sanktuária. Dňa 11. apríľa 1948 sa zúčastnil posvätenia sanktuária ,,Tábor“ /Schönstattskej kaplnky/ v Brazílii, v Santa Maria. O niekoľko dní neskôr poslal odtiaľ list rodinám v Schönstatte, v ktorom ich povzbudil k prijímaniu obrazu Matky Božej do domovov, aby mohla v nich pôsobiť a ukazovať svoju vychovávateľskú a posväcujúcu moc.
V tom čase Joao Luiz Pozzobon už poznal Schönstattské hnutie a osobne sa zaviazal Zmluvou lásky s Matkou Božou Trikrát Obdivuhodnou Kráľovnou a Víťazkou zo Schönstattu a s miestom Jej pôsobenia – so sanktuáriom. Bol obchodníkom a otcom viacdetnej rodiny. Sám osobne sa nazýval ,,malým učňom“ otca Kentenicha a usiloval sa nasledovať hrdinských sodálov, a zvlášť Jozefa Englinga.
Dňa 10. septembra 1950 sestra M. Teresinha Gobbo
odovzdala Joao Pozzobonovi obraz Maky Božej Trikrát Obdivuhodnej /MTA/ s prosbou, aby ho prinášal do rodín a spolu s nimi sa modlil ruženec. Táto aktivita – putovanie obrazu MTA bola príspevkom Schönstattského hnutia v Brazílii do Svätého Roku, ktorý práve v Cirkvi prebiehal. Pán Pozzobon nakoniec putoval s týmto obrazom 35 rokov: navštevoval rodiny, školy, nemocnice, väzenia a farnosti. Cesta, ktorú pešo urobil s obrazom MTA merala viac ako 140.000 km. Od roku 1959 sa rozšírila originálna forma putovania obrazu Matky Božej Trikrát Obivuhodnej. Odteraz bol umiestnený v malých kaplnkách rovnakého tvaru, ktoré symbolizujú schonstattské sanktuárium. Takto vznikol v Schönstattskom hnutí apoštolát ,,putovných kaplniek“. Túto formu putovania prijalo veľa jednotlivcov a celé rodiny. Utvorili stále skupinky, ktoré Matka Božia v putovnej kaplnke systematicky navštevuje.
J. Pozzobon pomáhal chudobným a bezdomovcom. Chcel im dať útulok, preto pre nich otvoril špeciálny dom v Santa Maria. Staral sa o vzrast ich kresťanskej viery, aby im týmto spôsobom pomohol uveriť v ľudskú dôstojnosť. Neďaleko od domu chudobných povstala kaplnka, na ktorú boli vpísanaé slová vyjadrujúce jeho život: ,,žiť a učiť životu“.
J. Pozzobon sa v modlitbe svojho zasvätenia zo dňa 8.12.1983 modlil: ,,Nech sa putovanie obrazu MTA a s ním spojená modlitba sv. ruženca stane požehnaním pre Cirkev a rozšíri sa po celom svete“. S odstupom času putovanie nadobudlo medzinárodný charakter.
Joao Pozzobon žil heroicky svoj ideál. V zverenom poslaní ho mobilizovala láska, aby každý deň znova obetoval Bohu svoj život. Zomrel 27.júna 1985. Zavčas rána cestou do sanktuária vrazilo do neho nákladné auto a krátko na to zomrel. Vyplnili sa jeho slová, ktoré často opakoval: ,,Keď ma určitého dňa nájdete neživého na okraji cesty, vedzte, že som zomrel s radosťou“.
Na miesto jeho smrti v Santa Maria putuje veľa ľudí. ,,Ak pšeničné zrno nepadne do zeme a neodumrie, ostane samo. Ale ak odumrie, prinesie veľkú úrodu“(Jn 12, 24). Putovanie obrazu MTA v ,,putovnom sanktuáriu“ sa rozširuje čoraz viac po celom svete. Veľa osôb sa utieka ku J. Pozzobonovi v svojich záležitostiach a boli vyslyšané. Dňa 12.12.1995 bol zahájený proces jeho blahorečenia.
CIELE:
Obraz Matky Božej Trikrát Obdivuhodnej sa putovaním dostáva do širokých okruhov osôb, do rodín, škôl, nemocníc a tiež rôznych inštitúcií. Týmto spôsobom Matka Božia predlžuje svoje pôsobenie zo Schönstattského sanktuária a ako ,,Veľká Misionárka“ prechádza súčasným svetom.
Vďaka putovaniu sa veľa ľudí dostáva do kontaktu s Matkou Božou. Tým, že navštevuje jednotlivé rodiny a obdarúva ich milosťami charakteristickými pre Schönstattské sanktuárium, vychováva svojich členov do plnosti kresťanského života.
Duch, ktorý oživuje putovanie, zvlášť tých, ktorí sú za to zodpovední, má byť tým istým duchom, ktorý charakterizoval ,,úbohého putujúceho diakona“. Pozzobon sa usiloval byť jedine nástrojom, sluhom, ,,oslíkom“ Matky Božej. Žil v duchu Zmluvy lásky, vyjadrenej slovami: ,,Nič bez Teba, nič bez nás“. Hlboko dôveroval Matky Božej a jej prímluve , vyznačoval sa vážnou snahou o svätosť. Všetko úsilie spojené s prácou na sebe obetoval Matke Božej.
Putovanie je konkrétnym prínosom do evanjelizácie súčasného sveta a do obnovy spoločenstva. Pozzobon to potvrdil svojím postojom vernosti voči biskupom a plným úcty postojom voči kňazom. Veľa pozornosti venoval chudobným, núdznym a chorým. Bol autenticky živým členom Cirkvi, tým že denne žil verne duchom Jej učenia. V svojom živote v plnosti zrealizoval pokyny Konferencie biskupov zo Santo Domingos: ,,Ježiš zveril Cirkvi, tak, ako aj P. Márii zveril, aby materinskou láskou zahrňovala ľudí, zvlášť trpiacich nedostatkom“.