KAROL LEISNER

Karol Leisner – muž, ktorý vášnivo miloval Krista

Druhá svetová vojna vrhla zlé svetlo na nemecký národ. Pre mnohých obyvateľov sveta sa stali Nemci symbolom zloby a krutosti a preto nekriticky zavrhli celý nemecký národ. Ako to však bolo v skutočnosti? Čo hovoria fakty?
Keď sa v Nemecku dostali k moci nacisti a chystali sa dobyť svet, museli najprv dobyť Nemecko. Nie všetci Nemci sa totiž stotožňovali s nacizmom. Ten nepoddajný nemecký národ spočiatku kládol nacistom veľký odpor a trvalo dlhé roky, kým sa nacistom podarilo Nemcov zlomiť. Nacisti mali v Nemecku bezpochyby veľa prívržencov, ale mali aj mnohých odporcov. O tom svedčí ostatne aj skutočnosť, že Nemci spáchali množstvo atentátov na Führera, teda vodcu nacistov Adolfa Hitlera. Je ťažké zistiť presný počet plánovaných útokov na Führera. Renomovaný odborník v tejto oblasti, Will Berthold, sa dopracoval k číslu 42 atentátov na Adolfa Hitlera, ale nie je vylúčené, že pokusov o odstránenie Führera mohlo byť aj viac. V žiadnom prípade teda nemožno hovoriť o tom, že by sa bol nemecký národ ako celok stotožnil s Hitlerom. Je priam neuveriteľné, že zo všetkých týchto chystaných atentátov vyviazol Vodca vďaka súhre takmer neuveriteľných náhod živý a zdravý. Práve jeden z atentátov na Hitlera tragicky zmenil život hlavného hrdinu nášho príbehu. Ale k tomu sa ešte dostaneme. Teda nacizmus v Nemecku zvíťazil nie preto, žeby bol zlyhal nemecký národ. Naopak, práve tento národ urobil v prvých rokoch nacistickej hrôzovlády najviac preto, aby odstránil nacizmus. Ako je teda možné, že napriek tomu hnedý mor zaplavil svet? Je to naozaj len zhoda neuveriteľných náhod? Určite nie. Nič sa nedeje náhodou. Vo všetkom je predsa vyššie riadenie Božie. Spomeňme si na to, čo povedala Lucii vo Fatime Panna Mária v roku 1917:
„Vojna sa blíži ku koncu, ale ak ľudia neprestanú urážať Pána Boha, neuplynie dlhý čas a začne sa nová vojna, ešte strašnejšia ako táto. To sa stane za pontifikátu Pia XI. Ak raz v noci uvidíte neznáme svetlo, vedzte, že je to znamenie Božie a potrestanie sveta za mnohé zločiny sa blíži. Vojna, hlad, prenasledovanie Cirkvi i Svätého Otca. Aby sa tomu zabránilo, chcem vás poprosiť, aby Rusko bolo zasvätené môjmu Nepoškvrnenému Srdcu a aby bolo zavedené zmierujúce sväté prijímanie na prvú sobotu v mesiaci.
Ak budú moje prosby splnené, Rusko sa obráti a nastane mier. Ak nie, Rusko svoje omyly vo svete ešte rozšíri, tieto vyvolajú nové vojny a prenasledovanie Cirkvi, viaceré národy budú zničené, dobrí budú mučení a Svätý Otec bude mnoho trpieť.“
Ľudstvo sa však nenechalo poučiť. Nezanechalo hriešne náruživosti. Preto dopustil Boh kataklizmu na tento svet. Človečenstvo sa muselo vykúpiť krvavým kúpeľom zo svojich vín. Mnohé skvelé ženy a mnohí skvelí muži museli vyniesť svoj kríž na Golgotu a pridať ho ku krížu Božského Spasiteľa, aby tak vykúpili viny svojich hriešnych súčasníkov. Nie Nemecko rozpútalo druhú svetovú vojnu! Tú vojnu rozpútali hriechy celého sveta. Tak ako Ježiša Krista ukrižovali nielen Židia, ale ukrižovali sme ho my všetci, obyvatelia tejto planéty, svojimi hriechmi, aj druhá svetová vojna bola dielom nie jedného národa, Nemcov, ale dielom celého hriešneho ľudstva. Hitler musel prežiť. Bol nástrojom. Boh musel zatriasť svedomím nemravného ľudstva, aby sa spamätalo skôr, než bude neskoro. Paradoxne práve obyvatelia Nemecka, krajiny, ktorá neskôr rozpútala vojnový požiar, ako prví platili krvavú daň za hriešny svet. Je to krutá irónia osudu, ale Nemecko ako prvé pocítilo krutosť nemeckej nacistickej tyranie a táto krajina aj najdlhšie trpela pod hrôzovládou nacistov.
Aby nacisti upevnili svoju, spočiatku vratkú moc v Nemecku, začali prenasledovať svojich skutočných aj fiktívnych odporcov. A neboli to len Židia, či komunisti, ale aj antifašisti z rôznych spoločenských vrstiev, ba bolo medzi nimi aj veľa nemeckých evanjelických a katolíckych kňazov, ktorí neohrozene pranierovali zvrhlosť totalitnej fašistickej moci. Ako predpovedala Panna Mária vo Fatime, dobrí boli mučení. Mnohí kňazi zákonite skončili v nacistických koncentračných táboroch a nie všetci z nich sa dočkali konca vojny. Vari najsmutnejším a ľudsky najdojímavejším je životný príbeh mladého katolíckeho kňaza Karla Leisnera. Bol jedným z mnohých dobrých, ktorí boli mučení pre mravnú skazu tohto sveta.
Pápež Ján Pavol II. pri svojom stretnutí so 42 000 mladými Európanmi dňa 8.10.1988 v Strasbourgu predstavil Karla Leisnera ako vzor pre európsku mládež.
Kto vlastne bol Karl Leisner, o ktorom sa jeden z najväčších pápežov všetkých čias vyjadril s toľkým rešpektom?
Karl Leisner sa narodil 28.2.1915. Jeho rodiskom bol Rees am Niederrhein. V roku 1921 sa Karlov otec sťahuje s rodinou do Kleve a tu malý Karl absolvuje základnú školu a neskôr aj štátne gymnázium.
Už ako chlapec sa stáva horlivým mariánskym ctiteľom. Od veriacich ľudí svojej domoviny, predovšetkým však od svojej matky, dedí Karl lásku k Matke Božej a túto lásku horlivo odovzdáva ďalej. Len 26 kilometrov od Kleve sa nachádza jedno z najdôležitejších mariánskych pútnických miest Nemecka: Kevelaer. Už ako sedemročný uskutočňuje Karl svoju prvú púť k ucteniu Panny Márie. Aj neskôr tam často prichádza na bicykli sám, alebo so svojimi kamarátmi.
Láska k Panne Márii privádza neskôr Karla Leisnera ako kňazského kandidáta k hnutiu Schönstatt. Karl mu ostáva verný po celý svoj krátky život. Stáva sa členom schönstattskej teologickej skupiny v seminári a neskôr členom schönstattskej skupiny kňazov v koncentračnom tábore Dachau.
Už od svojich 12 rokov sa Karl angažuje v katolíckom mládežníckom hnutí. Najprv ako gruppenführer, neskôr, v roku 1934 ako jungscharführer v regióne Kleve, ktorý zahrnoval dekanáty Kleve a Goch. Ešte v tom istom roku sa 19-ročný mladíček dokonca stáva na dobu 2 rokov diecéznym jungscharführerom v diecéze Münster. V tej dobe je v Nemecku veľa führerov. Ten najmocnejší, Adolf Hitler, hlása nenávisť, nelásku. Naproti tomu mladučký jungscharführer z münsterskej diecézy hlása lásku. Dňa 1.5.1934, v čase, keď mnohí kričia „Heil Hitler!“, si Karl do svojho denníka zapisuje aj túto vetu: „Kristus, Ty si mi vášnivá láska. Heil!“ Karl Leisner už ako mladík inštinktívne odmieta Hitlera a nacizmus.
Dňa 2.5.1933 si do svojho denníka zapisuje aj toto: „Ale ako sa mám postaviť k Hitlerovi a nacizmu? Mám s nimi chodiť, kričať, vláčiť sa s nimi? Nie, to neurobím; len ak ma k tomu budú nútiť násilím, alebo štátnym zákonom, ale vnútorne ich nenasledujem. S ich drilom, hrubosťou, nedostatkom lásky k odporcom, s ich fanatickou, výbušnou nacionalistickou zúrivosťou sa ja nemôžem stotožňovať.“
V rokoch 1934 až 1936 študuje Karl Leisner filozofiu a teológiu v Münsteri. Potom, od roku 1936 do roku 1937, pokračuje v štúdiu teológie vo Freiburgu/Breisgau. Snaží sa čo možno najviac mladých ľudí odvrátiť od nacistickej ideológie. Tým na seba upúta pozornosť gestapa, ktoré v októbri 1937, na druhý deň po jeho návrate z ríšskej pracovnej služby, zhabe jeho denníky.
Od jesene 1937 pokračuje v štúdiu teológie v Münsteri. V roku 1938 vstupuje do kňazského seminára v Münsteri. V marci 1939 je vysvätený najprv za subdiakona a potom, o 3 týždne neskôr, za diakona. Jeho vysvätenie za kňaza prekazí zákerná pľúcna choroba, kvôli ktorej musí v júni 1939 prerušiť štúdium a odísť na liečenie do sanatória v St. Blasien v oblasti Schwarzwaldu.
9.11.1939 otriasa sanatóriom správa o atentáte na Hitlera. Karl Leisner sa pred jedným zo spolupacientov v sanatóriu vyjadrí: „Škoda, že Führer nebol pri tom.“ Táto zdanlivo nevinná veta privádza mladého muža na jeho krížovú cestu. Na základe udania totiž Karla Leisnera ešte v ten istý deň v sanatóriu zatýkajú. Začína sa jeho 2002 dní trvajúca kalvária. Po celé týždne je úplne izolovaný vo väzenskej cele. Najprv vo Freiburgu/Breisgau, potom v Mannheime. V marci 1940 ho bez súdneho rozhodnutia deportujú do ochrannej väzby v koncentračnom tábore Sachsenhausen a v decembri 1940 do koncentračného tábora Dachau, v ktorom je až do konca vojny, teda viac ako 4 roky. Neľahké životné podmienky v tábore a zákerná tuberkulóza podlamujú krehké zdravie mladého diakona, ale ten nesie svoj kríž s obdivuhodnou radosťou, prameniacou z hlbokej lásky k ukrižovanému Kristovi. Jeho optimizmus pomáha prežiť nielen jemu, ale aj mnohým spoluväzňom.
bľúbeným heslom Karla Leisnera sa stáva: „A my sme poznali a uverili v lásku, ktorú má Boh k nám.“ (1 Jn 4, 16).
Karl Leisner tú lásku, ktorú dostáva od Boha, rozdáva ďalej svojím spoluväzňom. O potraviny, ktoré mu do Dachau posielajú jeho starostliví rodičia, ale aj príbuzní a priatelia, sa delí s tými najbiednejšími, predovšetkým so sovietskymi zajatcami.
Nemecký jezuita Otto Pies, ktorý bol tiež väznený v Dachau, napísal o spoluväzňovi Karlovi Leisnerovi okrem iného aj toto: „Keď už zase raz podaroval posledný kúsok chleba, alebo svoju bielizeň, potom sa mohol smiať tak veselo, ako keby on sám bol obdarovaný.“
Ani v Dachau sa Karl nevzdáva svojho sna stať sa kňazom. Jeho túžba sa splní 17.12.1944, keď ho v Dachau tajne vysväcuje za kňaza spoluväzeň Msgr. Gabriel Piguet, francúzsky biskup z Clermont-Ferrand. Aký nádherný príklad Kristovej lásky! Francúz vysvätí za kňaza Nemca, ktorý sa o živobytie delí so živoriacimi sovietskymi zajatcami! Príslušníci národov, ktoré proti sebe bojujú na život a na smrť na frontoch druhej svetovej vojny, budujú v koncentračnom tábore Dachau Kráľovstvo Kristovej lásky!! Tento výnimočný čin sa navždy zapisuje do dejín katolíckej Cirkvi, ale je významným momentom aj pre nekatolíkov. „Kňazská vysviacka Karla Leisnera znamenala pre skupinu evanjelických pastorov veľkú udalosť,“ dosvedčuje Dr. Ernst Wilm, predstavený skupiny evanjelických pastorov v tábore.
Primičnú svätú omšu slúži Karl Leisner v barakovej kaplnke koncentračného tábora na sviatok sv. Štefana, dňa 26. decembra 1944. Lenže koniec jeho krátkej životnej púte sa nezadržateľne približuje. Neúprosná smrť ostrými pazúrmi vytrháva kusy života z mladého organizmu.
Karl Leisner sa ešte dožije oslobodenia koncentračného tábora Dachau Američanmi. Dňa 4.5.1945 prichádza už ako slobodný človek do sanatória v Planeggu pri Mníchove. Chcel by slúžiť ľuďom ako Kristov kňaz, ale smrť je priveľmi silný protivník. Mladý kňaz očividne umiera, ale teší sa, že sa stretne zoči-voči s milovaným Kristom.
12.8.1945 je Karl Leisner po 30-ročnom putovaní slzavým údolím v cieli svojej cesty. Umiera skôr, než vôbec stihol žiť. Duša muža, ktorý vášnivo miloval Krista, odchádza za svojím Nebeským Führerom. Jeho telo pochovávajú najprv v Kleve, ale neskôr prenášajú jeho telesné pozostatky do krypty mučeníkov v Xantenskom dóme.
23. júna 1996 vyhlasuje pápež Ján Pavol II. na Olympijskom štadióne v Berlíne Karla Leisnera ako mučeníka za blahoslaveného. Je to prvý blahoslavený z hnutia Schönstatt.
Nemecká katolícka Cirkev priniesla veľké obete v boji za zachovanie európskeho kresťanského dedičstva. Jej zdravé jadro sa nikdy nespreneverilo odkazu Ježiša Krista. Z tohto martýria vzišlo ušľachtilé ovocie a mňa vôbec neprekvapuje, že práve z tohto tak ťažko skúšaného nemeckého národa vzišiel súčasný Pastier všetkých pastierov, Sluha sluhov Božích, pápež Benedikt XVI.

Z denníka Karla Leisnera

12.9.1934
„Buď mi Vodcom k svetlu, k Tebe, aby som ja mohol iných viesť po žiariacej, svetlej ceste k Tebe! Bez Teba nemôžem nič, s Tebou všetko! … Pane, Všemohúci Bože: Tvojím nástrojom byť, v dokonalosti sa chcem spotrebovať. Všetka životná sila odo dnes patrí Tebe!“

24.1.1938
„Kriste, keď Ty nie si, potom nechcem byť ani ja. Ty si, Ty žiješ. Uchváť ma, celkom mnou disponuj… Kristus, Kristus, Kristus! Ty si môj život, moja láska, môj najvnútornejší plameň!“

25.júla 1945
(posledný zápis smrteľne chorého): „Požehnaj, Najvyšší, aj mojich nepriateľov!“

Dôležité dáta, týkajúce sa Karla Leisnera

1915 28.2 narodenie – Rees am Niederrhein
1915 3.3. krst – Rees am Niederrhein
1921 sťahovanie do Kleve
1921 – 25 ľudová škola Kleve
1925 štátne gymnázium Kleve
1925 prvé sväté prijímanie
1927 20.7. birmovka
1927 gruppenführer
1934 jungscharführer v regióne Kleve (dekanáty Kleve a Goch)
1934 maturita
1934 5.5. vstup na Collegium Borromäum Münster
1934 – 36 štúdium filozofie a teológie – Münster
1934 – 36 diecézny jungscharführer v diecéze Münster
1936 – 37 štúdium teológie – Freiburg/Breisgau
1937 1.4. – 23.10. ríšska pracovná služba – Sachsen, Emsland
1937 – 39 štúdium teológie – Münster
1938 4.4. vstup do kňazského seminára – Münster
1939 4.3. vysvätený za subdiakona – Münster
1939 25.3. vysvätený za diakona – Münster
1939 jún – november pľúcne sanatórium – St. Blasien
1939 9.11. zatknutie v sanatóriu v St. Blasien
1939 – 40 9.11 – 15.2. ochranná väzba – Freiburg/Breisgau
1940 15.2. – 6.3. ochranná väzba – Mannheim
1940 16.3. – 13.12. ochranná väzba – koncentračný tábor Sachsenhausen
1940 14.12. deportácia do koncentračného tábora Dachau
1944 17.12. tajná kňazská vysviacka – Dachau
1944 26.12. primície – Dachau
1945 4.5. oslobodenie z koncentračného tábora Dachau a príchod do sanatória v Planeggu pri Mníchove
1945 12.8. smrť – Planegg
1945 20.8. pohreb – Kleve
1966 30.8. exhumácia
1966 3.9. prenesenie telesných pozostatkov do Xantenského dómu
1980 15.3. otvorenie procesu blahorečenia pápežom Jánom Pavlom II.
1996 23.6. blahorečenie pápežom Jánom Pavlom II. v Berlíne

Z rôznych nemeckých prameňov preložil a spracoval: Karol Dučák