Jozef Kentenich sa narodil 16. novembra 1885 v Gymnichu pri Kolíne nad Rýnom. (Nemecko) Dňa 8. júla 1910 bol vysvätený za kňaza. V prvých rokoch svojej kňazskej služby, bol spirituálom v študentskom domove u Pallotínov vo Vallendare nad Rýnom.
18. Októbra 1914 je míľnikom v dejinách Schönstattu. Vtedy v kaplnke spolu s malou skupinou študentov uzatvárajú s Pannou Máriou Zmluvu lásky.
Počas tohto obdobia položil základy pre svoje dielo – Schönstattské hnutie. V nasledujúcich rokoch založil laické a kňazské spoločenstvá rôznych záväzkov a od roku 1924 sekulárne inštitúty Schönstattu.
V septembri 1941 bol gestapom zatknutý a prevezený do koncentračného tábora Dachau, kde zostal až do apríľa 1945. Tu upevnil svoju prácu (dielo) a rozšíril Schönstatt aj medzinárodne.
Od roku 1949 prežíval obdobie skúšky. Bol prinútený odísť do exilu. Jeho rezidenciou sa stalo Milwaukee v USA, kde musel odísť, aby bolo zabránené kontaktu so širokou verejnosťou. Nútený exil trval 14 rokov. Na Vianoce 1965 sa páter Jozef Kentenich vrátil do Schönstattu a pápežom Pavlom VI. bol úplne rehabilitovaný.
Aj v pokročilom veku bol aktívny a pokračoval na rozvoji teraz už medzinárodného Schönstattského hnutia.
Zomrel nečakane 15.sepembra na sviatok Sedembolestnej Panny Márie pri kňazskej službe bezprostredne po slávení svätej omše.
Páter Jozef Kentenich hovoril, že hodnotne pomodlený Otče náš znamená:
- zrelosť vo viere, čiže úplné prijatie toho, čo nám Kristus zjavil,
- prosbu, aby sa plán spásy – plán nášho nebeského Otca vyplnil na nebi i na zemi,
- prosbu, aby sa vôľa Božia vyplnila na nás a cez nás na iných. Keď nechceme nič iné iba to, aby sa vôľa Otcova uskutočňovala na nás, to je zrelé až heroické detinstvo, ktoré dáva plnú a konečnú slobodu detí Božích. Túto slobodu otec Kentenich vyprosil pre Schönstattskú rodinu 20.1.1940, kedy obetoval svoju slobodu a rozhodol sa ísť do koncentračného tábora.
Heroické detinstvo podľa otca Kentenicha znamená:
- slobodu od seba samého, aby sme boli slobodní pre Boha,
- byť slobodným, aby sme mohli počuť, čo chce od nás Boh-Otec,
- byť slobodným, aby sme mohli činiť to, čo nám Boh hovorí.
Božie otcovstvo zahŕňa v sebe dva elementy:
- Boh je otcom
- Boh postupuje ako otec, to znamená, že Jeho konanie má otcovský charakter
Otec Kentenich vychovával k detinskému postoju voči Otcovi v nebi. Hovoril, že strata detinstva je najväčším nešťastím človeka. Človek, ktorý nemá Otca, neprežíva detinstvo a preto ani neodpovedá na otcovu lásku, započúva sa do seba a počuje obavy, strachy. Taký človek nemá domov, nemá bezpečie, bol hodený do života a pretože bol vhodený, jeho základným pocitom je strach. Zmyslom detinstva je byť otvorený na Otca, úprimne ho očakávať, úplne sa odovzdať Jeho láske a cítiť sa byť spätým – zviazaným so všetkým, čo patrí Otcovi.
Všetky svoje úspechy pripisoval Matky Trikrát Obdivuhodnej Kráľovnej a Víťazke zo Schönstattu. Jeho záujmom bola veľkosť Márie, ženy, ktorá bola po boku Ježiša, dcéra Boha a Matka Božia. Jeho túžbou bolo vychovávať a formovať nových ľudí a nové spoločenstvá v ktorých má byť vidieť prítomnosť a obraz Panny Márie. Rád sa stretával s ľuďmi a úplne sa oddával Najsvätejšej Trojici
Na náhrobnom kameni má nápis, ktorý si želal: ,, Dilexit Ecclesiam“ – Miloval Cirkev. Tento nápis charakterizuje celé jeho poslanie a život.
Od 10. februára 1975 prebieha proces blahorečenia otca Jozefa Kentenicha.
Život otca Kentenicha v dátach
18.11.1885: Narodený v Gymnichu pri Kolíne nad Rýnom
1899 – 1904: Štúdium na gymnáziu v Koblenz-Ehrenbreitstein
1904 – 1910: Noviciát a štúdioum teológie v Limburgu
8.7.1910: Kňazská vysviacka za kňaza v Limburgu
27.10.1912: Ujal sa úlohy duchovného otca v pallotínskom gymnáziu v Schönstatte
19.4.1914: Založenie Mariánskej družiny v gymnáziu v Schönstatte
1912 – 1919: Špirituál v Schönstatte
18.10.1914: Založenie Schönstattského hnutia – slávnostný prejav v kaplnke sv. Michala (dnešné prasanktuárium v Schönstatte)
20.08.1919: Preformovanie Schönstattskej mariánskej družiny na “Apoštolský zväz”
20.8.1920: Založenie “Apoštolskej Ligy”
1.10.1926: Založenie Schönstattského Inštitútu Máriiných sestier
20.09.1941 – 03.11.1942: Uväznený gestapom v Koblenzi
13.3.1942 – 6.4.1945: Väzeň koncentračného tábora Dachau
2.2.1946: Utvorenie Inštitútu Schönstattských Paní
14.3.1947: Súkromná audiencia u pápeža Piusa XII.
1947-1950: Tri veľké cesty do zámorských krajín
1951 – 1965: Z rozhodnutia Cirkvi odlúčenie od Diela, Exil v Milwaukee, USA
22.12.1965: Špeciálna audiencia u pápeža Pavla VI. – plná rehabilitácia zo strany Cirkvi
24.12.1965: Návrat do Schönstattu
15.09.1968: Smrť v kostole Najsvätejšej Trojice na hore Schönstatt