SCHÖNSTATT

Schönstattské hnutie je apoštolské hnutie, ktoré je súčasťou katolíckej cirkvi. Bolocropped-220px-Schoenstatt-logo.svg_-1.png založené pátrom Jozefom Kentenichom v roku 1914 v malom mestečku Schönstatt v Porýni (v Nemecku). Skladá sa z viacerých spoločenstiev ako pre kňazov, tak aj pre laikov všetkých stavov.

Je to hnutie apoštolské, výchovné  a mariánske.

Apoštolské, preto že mu ide o obnovu človeka a jeho vzťahu k Bohu.

Ako to dosiahnúť?

Vytváraním každodenného všedného dňa s Bohom. To znamená tam, všade kde stojím – či už ako študent v učebni, alebo ako žena v domácnosti pri varení a pri deťoch, ako lekár v nemocnici, ako manažér vo firme, alebo ako mechanik v dielni…. vo všetkých rozličných povolaniach, situáciách a udalostiach dňa sa snažím Boha hľadať, odkrývať, poznávať jeho vedenie, stretávať sa s ním a odpovedať mu.

Výchovné, pretože tu ide o výchovu seba samého. Rozvinutím celého človeka, to znamená jeho telesných, duševných a duchovných síl. Ide o výchovu v osobnosť, ktorá je hlboko zakorenená v Bohu, a preto je schopná utvárať svet v zmysle slov zakladateľa:

,,Je potrebné mať ucho na Božom srdci a ruku na tepu doby…“

Mariánske, preto že Máriu si Boh vyvoli ako cestu, po ktorej k nám prišiel. Pod krížom nám túto cestu doporučuje ako najistejšiu cestu k sebe: ,,Hľa, tvoja Matka!“

Uzatvárame Zmluvu lásky s Pannou Máriou a prosíme ju, aby nás ako Matka a Vychovávateľka, viedla cestou skrze Krista v Duchu Svätom k Otcovi a predložila nám svoj hlboký osobný vzťah k Bohu, k sebe, k ľuďom, k partnerovi, k práci, ku svetu.

Prečo Schönstatt  – čo mi môže dať ?

Pozrime sa vôkol seba. Obchody a firmy vznikajú a vyrastajú podľa toho, či ponúkajú to , čo ľudia potrebujú pre svoj život. Pokiaľ odpovedajú na potrebu ľudí, sú stále navštevované a žiadané. Keď nie, zanikajú a strácajú sa. Podobne aj väčšina spoločenstiev, rádov a hnutí v cirkvi vznikla ako odpoveď na problémy, ťažkosti a potreby doby.

V čom vidíme tie ťažkosti a problémy doby?

Je to v mechanistickom spôsobe myslenia, života a lásky.

Ten spôsobuje:

  • Krízu človeka
  • Krízu vzťahov
  • Krízu manželstva a rodiny

Súčasný človek od seba odtrháva to, čo k sebe patrí, nevidí a nevníma svet okolo seba v súvislostiach. Napr. vieme o Bohu veľa, ale nedokážeme ho objavovať vo svojom každodennom živote. Necítime jeho pôsobenie a vedenie v rôznorodých udalostiach a situáciách všedného dňa. Oddeľujeme tak od seba Boha a človeka, teóriu a prax, myšlienku a život.

Tento oddeľujúci , izolujúci spôsob myslenia, života a lásky spôsobuje:

  • krízu človeka

Človek si podmaňuje zem, skúma more, ovláda techniku a vesmír, ale ten istý človek neovláda a nepozná seba, svoje vnútro. Ten istý človek má strach z budúcnosti, pretože nemá zmysel života, pretože sám seba nevníma, nechápe v súvislosti s Bohom. Stále sme s niečím nespokojní a ženieme sa za niečím. Porovnávame sa a nevieme o svojej hodnote. Tá je daná Božou láskou k nám.

  • krízu vzťahov

Dnešný človek je človek bez koreňov, bez vzťahov, osamotený a neistý. Dnes máme rôzne možnosti byť v priebehu krátkeho času na opačnom konci zemegule,pomocou internetu, faxu a telefónu sa môžeme pripojiť s kýmkoľvek na celom svete. Tento vonkajší rozvoj techniky však so sebou neprináša vnútorný rozvoj vzťahov. Stále viac pribúdajú osamelí ľudia, trpiaci nedostatkom ľudského prijatia, náklonnosti, pochopenia.

Nie je čas na prívetivé slovo, úprimný úsmev, teplý pohľad, vrelý stisk ruky, priateľské objatie. Nemáme čas na návštevy u priateľov, na rozhovor s partnerom, deťmi.

  • krízu manželstva a rodiny

happy-family1-300x198Vzťah je niečo, čo potrebuje a po čom túži každý. Ale ako málo sme schopní naozajstné, pevné, trvalé vzťahy vytvárať a utvárať. Je to preto, že sme ich nezažili, alebo nezažívame ich v prirodzenej rovine – v manželstve, v rodine.

,,A kto nezažil hlboké, nosné vzťahy k otcovi a matke v prirodzenej rodine, pre toho je takmer nemožné, aby získal osobný, nosný vzťah k Bohu“ – hovorí páter Kentenich.

Čoraz častejšie sa stretávame s otázkami: Prečo je manželstvo potrebné ?

Normálne môžeme pozorovať, že mladí ľudia dnes dávajú prednosť životu vo voľnom zväzku, nechcú sa viazať a vidia manželstvo ako formalita a záťaž.

Dôsledok toho všetkého je stále sa zvyšujúci počet ľudí, ktorí potrebujú a vyhľadávajú pomoc psychológa a psychoterapeuta. Narastá počet sebevražd, narkomanov, alkoholikov, workoholikov. Každé druhé až tretie manželstvo sa rozvádza.

Má to význam a zmysel ?

Má vôbec význam snažiť sa o niečo, keď svet aj tak nezmeníme, keď svet a naše okolie je tak veľmi odlišné, iné ?

Má to význam so sebou niečo robiť, byť poctivý, pravdivý, prejavovať lásku…… ? To sa predsa vôbec nevypláca!

Keby každá nota povedala: ,,Hudbu neurobí jedna nota…“, nevznikla by symfónia.

Keby si každé slovo povedalo:,,Jedno slovo nemôže vytvoriť vetu…“, nevznikla by kniha.

Keby si každý kameň povedal: ,,Jeden kameň namôže postaviť múr…“, nevznikol by dom.

Keby si každá kvapka vody povedala: ,,Jedna kvapka vody nemôže vytvoriť rieku…“, nevznikol by oceán.

Keby si každé obilné zrno povedalo: ,,Jedno obilné zrno nemôže zasiať celé pole…“ nenastala by žatva.

Keby si každý človek alebo každé spoločenstvo, hnutie povedalo: ,,Môj postoj a prejav lásky nemôže zmeniť ani zachrániť ľudstvo….“ nikdy by na zemi nebola spravodlivosť, pokoj ani šťastie.

Tak ako symfónia potrebuje každú notu, ako kniha potrebuje každé slovo, ako dom potrebuje každý kameň, ako oceán potrebuje každú kvapku vody, ako žatva potrebuje každé obilné zrnko, tak Boh potrebuje každého z nás v jeho originalite, s jeho poslaním.

Tak potrebuje každé duchovné spoločenstvo a hnutie s ich charizmami a úlohami, pretože ponúka riešenia problémov ťažkostí, odpovedá na otázky dnešnej doby, ľudí okolo nás, na dnešnú krízu.

 

Aké riešenia Schönstatt ponúkakentenich2-193x300

,,Základom a korunou všetkého je rodina“ – hovorí zakladateľ páter Kentenich.

Schonstattské hnutie a všetky jeho spoločenstvá majú formu rodiny, v ktorej sa uskutočňuje výchova osobnosti.

Táto výchova je celistvá, to znamená rozvíja človeka vo všetkých jeho rovinách:

Telesnej, duševnej a duchovnej – nadprirodzenej.

Cez prirodzené vzťahy k ľuďom, veciam a k svetu vedie k živému vzťahu k Bohu. Boh je pre nás Bohom života, ktorý žije a pôsobí nie len v dejinách spásy, ale i v mojom osobnom živote.

Je so mnou, vedie ma a hovorí ku mne cez každý všedný deň, skrze to čo prežívam

Boh ma nielen vedie, ale zároveň  ma potrebuje, aby mohol skrze mňa prísť k ľuďom a dať im zažiť svoju lásku.

V živote vidíme, že si nevystačíme sami iba so svojími silami. Veríme, že Boh to dokáže – veď je všemohúci. Spolupracujeme s Ním a počítame s Jeho milosťou a pomocou. Preto uzatvárame cez Pannu Máriu Zmluvu lásky s Trojjediným Bohom v zmysle

iconurl3-200x300,,Nič bez teba nič bez nás“.

Mária bola matkou a vychovávateľkou Ježiša. Boh si vyvolil Máriu ako cestu, po ktorej k nám prišiel. Preto si ju aj my volíme za svoju matku a vychovávateľku a uzatvárame s ňou Zmluvu lásky.

Centrálnym prvkom našej výchovy je teda

vzťah

Zmluva lásky.

Mária bola človekom vzťahov – k Bohu, k ľuďom i k svetu, preto aj nás môže ona tiež najlepšie uviesť do tajomstva týchto vzťahov. O to ju v Zmluve lásky prosíme.

K rodine tiež patrí otec. Otcom je pre nás zakladateľ páter J. Kentenich. Vo svojom živote zažil, čo znamená neúplná rodina a ako je dôležitý pre zdravý vývoj človeka a jeho živýá vzťah k Bohu zážitok prirodzeného otca. Stal sa otcom mnohých. Ľudia v ňom zažívali prítomnosť i lásku Boha Otca.

Zo života a potrieb tých, ktorí k nemu prichádzali, vycítil, čo je dnes dôležité a vyvinul vlastný systém výchovy. Z neho v našej spiritualite a práci na sebe vychádzame.

Tento systém sa skladá z piatich prvkov:

  • Pedagogiky ideálu
  • Pedagogiky zmluvy
  • Pedagogiky vzťahov – väzieb
  • Pedagogiky rastu – pohybu
  • Pedagogiky dôvery

Každá rodina k svojmu životu a zdravému rozvoju potrebuje miesto – domov. Týmto domovom a centrumom života Schönstattského hnutia je svätyňka. Je to miesto, kde s nebo dotýka so zemou, kde zažívame Božiu prítomnosť a pôsobenie Panny Márie. Tu sa sústreďuje a odohráva život celej veľkej schonstattskej rodiny. To sú hlavné a originálne prvky schonstattskej spirituality, ktoré ponúkajú odpoveď na otázky, problematiku a ťažkosti našej doby.

Kto sa môže zapojiť(štruktúra)

V rámci schönstattského hnutie existuje mnoho spoločenstiev, ktoré vytvárajú jednu veľkú rodinu. Jednotlivé spoločenstvá sú na sebe právne nezávislé. Spája ich spoločná spiritualita a dejiny hnutia.

To je rozdelené:

Podľa stavu: muži, ženy, rodiny, kňazi

Podľa miery zapojenia a spôsobu pôsobenia: inštitúty, zväzy, ligy a pútovné hnutie

Podľa požiadavkou:

a)      uzatvorenie zmluvy lásky s Pannou Máriou – život a rast z tejto zmuvy lásky

b)      práca na sebe pomocou schonstattských prostriedkov výchovy

c)      forma spoločenstva – príležitostné, pracovné, životné

d)      spôsob apoštolátu – vlastným bytím, v rodine, cez zamestnanie, vo farnosti…

Inštitúty – v rámci schonstattského hnutia existuje 6 inštitútov: Máriine sestry, Panie zo Schonstattu, Schonstattskí otcovia, Inštitút diecéznych kňazov, Máriiny bratia, a Inštitút schonstattských rodín.

Inštitúty sú spoločenstvá, ktoré by sme mohli ľudovo nazvať ,,vysokou školou života“. Sú mostom medzi rádami a svetom. Ich členovia patria do stavu Bohu zasvetených ľudí, ktorí žiju v duchu evanjeliových rád to znamená chcú ukázať, že je možné aj uprostred sveta žiť naozaj s Bohom. Inštitúty sú spoločenstvá, ktoré sú medzinárodne organizované a majú svoje centrum a vedenie v Schonstatte.

Zväzy sú spoločenstvá, ktoré nemajú žiadne právne záväzky, všetko je založené na princípe slobody. Ide o pevné, uzatvorené spoločenstvá, pravidelne sa schádzajúce. Organizované sú na národnej úrovni , regionálne.

Ligu tvoria voľné spoločenstvá. Sú to väčšinou pracovné, apoštolské spoločenstvá, ktoré sa môžu pravidelne schádzať, ale nie je to ich povinnosťou. Tieto spoločenstvá sa taktiež snažia vytvárať svoj život zo schonstattskej spirituality a podľa požiadaviek, ktoré sú spoločné pre všetky schonstattske spoločenstvá. Liga je organizovaná diecézne.